"Základné verejnoprospešné služby a ich
dominantné postavenie na trhu"

(NÁRODNÁ SPRÁVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY - výťah)

 

Úvodné informácie

Správa sa vypracovala v rámci horizontálneho programu Európskej únie PHARE “Program spotrebiteľských inštitúcií a spotrebiteľskej politike v rokoch 1998-1999” (CICIPP II.) Súbežne sa spracúvali národné správy ešte za Českú republiku, Rumunsko a Macedónsko. V predchádzajúcom projekte CICPP I. (95-96) sa obdobná správa vypracúvala v iných transformujúcich sa krajinách.

Cieľom správy je, aby sa poukázalo na veľký význam základných služieb v trhovej ekonomike, s osobitným aspektom na záujmy a ochranu spotrebiteľov. Organicky s tým naznačiť možnosti pôsobenia spotrebiteľských organizácií vo vzťahu k štátnym orgánom a k spotrebiteľskej sfére. Pritom sa majú využiť poznatky spotrebiteľských organizácií v z trhovo rozvinutých krajín.

Z naznačovaného cieľa vyplýva aj členenie správy. V jej prvej časti sú v tézovitej podobe rozpracované základné charakteristiky sociálno-ekonomického rozvoja Slovenskej republiky od jej vzniku po súčasnosť s osobitným prihliadnutím na vývoj základných služieb.

Ťažiskom je druhá časť správy, kde sa osobitne charakterizujú dopady tohto vývoja, pričom sa vychádza z energetickej bilancie Slovenska a hodnotia sa nasledujúce základné služby: teplá voda, plyn, elektrická energia, pitná a úžitková voda a telekomunikácie. Postupuje sa všade jednotne – uvádza sa súčasná situácia, existujúca regulácia, prípadné osobitosti a možnosti naznačeného (cieľového) pôsobenia spotrebiteľských organizácií. Závery a návrhy opatrení v správe sa vzťahujú jednak na štátnu správu a podnikateľské subjekty a súčasne aj na spotrebiteľské a iné záujmové (neštátne, mimovládne) organizácie.

Vzhľadom na osobitú situáciu u nás je nevyhnutné je teraz charakterizovať postup spracovania správy. V roku 1998 sa postupovalo presne podľa dohodnutého harmonogramu. V júli sa uskutočnili konzultácie experta Európskej únie na vybraných ministerstvách, centrálnych orgánoch a spotrebiteľských organizáciách. Rozšírené tézy správy sa prerokovali na medzinárodnom seminári v Bratislave. Predpokladalo sa, že spracovanie správy sa ukončí do konca roka.

V decembri 1998 sa však zásadne zmenil prístup vlády SR k základným službám, čo vyplývalo z prehlbujúcej sa hospodárskej nerovnováhy. V konečnom dôsledku sa potom musel vypracovať druhý variant správy, ktorú sme v marci predložili na oponentské posúdenie. Nové ozdravné opatrenia vlády SR z mája viedli k ďalšiemu evidentnému dopracovaniu správy s termínom koniec júla. Na uvedený najnovší vývoj v základných službách sa v správe podrobnejšie reaguje.

V tejto podobe sa správa opätovne predkladá expertovi Európskej únie Robinovi Simpsonovi a tiež na rokovanie Rady pre spotrebiteľskú politiku Slovenskej republiky, ktoré bude začiatkom septembra 1999. Predpokladá sa preto ešte záverečná úprava správy a jej predloženie do kolégia Ministerstva hospodárstva SR. Poprípade aj na rokovania ďalších slovenských orgánov.

Všeobecné charakteristiky základných služieb

Doteraz charakterizovaná situácia a trendy v základných službách si vyžadujú podrobné hodnotenie a analýzy. V záujme lepšieho pochopenia tejto problematiky je potrebné ešte predtým uviesť všeobecné charakteristiky základných služieb zo spotrebiteľského hľadiska.

Problémy, ktoré sa objavujú z toho hľadiska sa týkajú spotrebiteľov na celom svete. Proste všetkých, ktorí bojujú za svoje práva. Spotrebitelia preto požadujú adekvátne a cenovo prístupné základné služby, ako aj zásobovanie elektrickou energiou alebo teplou vodou. Takéto požiadavky sa vyžadujú aj od verejnej dopravy, telekomunikačných, poštových a iných služieb tohto druhu.

Aj z uvedených dôvodov Consumers International rozhodlo, aby medzinárodné posolstvo medzinárodného dňa spotrebiteľských práv v roku 1994 malo názov “Späť k základom: Spotrebitelia a základné služby”. Vtedy prijaté myšlienku a odkazy sú platné aj v súčasnosti.

Združenie slovenských spotrebiteľov vo svojom vyhlásení ku svetovému dňu spotrebiteľských práv 1994 reagovalo na uvedené skutočnosti. Vážnejšie problémy so základnými službami sa vtedy dotýkali len dodávky teplej vody a tepla. Dnes sme sa v zápornom zmysle slova dostali na úroveň iných krajín.

Skutočnosťou však je, že dopad závažných problémov spotrebiteľov v základných službách pre sociálno-ekonomický rozvoj sa u nás zatiaľ nepozná alebo podceňuje. Aj z tohto zorného uhla sa treba pozerať na ďalej uvádzanú hodnotiacu analýzu. Tiež je potrebné, aby sa chápala ako príspevok Združenia slovenských spotrebiteľov pre riešenie tejto problematiky z celospoločenského hľadiska.

Zásady prístupu k základným službám: sú určené vymedzením Európskej komisie

pre spotrebiteľské otázky a zohľadňujú

a) prístup k verejnoprospešným službám za prístupné ceny

b) bezpečnosť a istotu dodávok týchto služieb

c) normy služieb - ich primeranosť a spoľahlivosť

d) transparentnosť a efektivitu regulácie cien a noriem

e) jednotný a rovnaký prístup k spotrebiteľov a spotrebiteľským skupinám

f) prístupnosť a zrozumiteľnosť informácií o cenách, podmienkach

dodávky, fakturáciách a normách služieb

g) transparentnosť podnikateľských aktivít vo verejnoprospešných službách,

mieru koncepčnosti v politike štátu, rozsah jeho intervencií a reguláciu

h) akceptácia mienky spotrebiteľov, sociálna kompenzácia negatívnych

vplyvov zásahov do vývoja verejnoprospešných služieb.

Tieto zásady sa volne premietajú v náčrtu charakteristík podľa rámcovej štruktúry vytipovaných služieb, ktoré najviac zasahujú do zabezpečovania základných spotrebiteľských potrieb a tzv. servisných služieb súvisiacich s životnou ”prevádzkou”. Preto sa táto správa nedrží striktne prístupov decíznej sféry a rozdelenia jej kompetencií, ani si neosobuje komplexnosť v chápaní tejto problematiky. Skôr volne nadväzuje na jednotlivé prejavy hospodárskeho života, ktoré práve v tejto oblasti zasahujú spotrebiteľa svojimi dominantnými a monopolistickými prejavmi a vzťahmi. Práve v nich absentuje zdravé konkurenčné prostredie, v ktorom by spotrebiteľ cítil silu svojho postavenia ako rozhodujúceho účastníka na trhu. Bez jeho účasti by boli všetky podnikateľské aktivity vo verejnoprospešných službách zbytočné.

V záujme pojmovej transparentnosti je ešte potrebné uviesť, že pre zjednodušenie textu sa v správe používa pojem základné služby (ako v prípade Consumers International). Presná formulácia je “základné verejnoprospešné služby”. V našich podmienkach sa tieto služby chápu aj ako prirodzené monopoly. Problémy v základných službách sú pritom skutočne závažné, aj z hľadiska ich intenzity. Podielajú sa napríklad 50 % - 70 % podielom va všetkých sťažnostiach občanov v spotrebiteľských centrách ZSS.

Závery a návrhy opatrení

  1. Národná správa podáva objektívny, ale len čiastkový pohľad na základné služby a ich dominantné postavenie na trhu. Širšie spracovanie tejto problematiky môžu zabezpečiť len kompetentné štátne orgány. Spotrebiteľské organizácie sa chcú zapájať do takejto činnosti. Môžu napríklad spolupracovať s orgánmi decíznej sféry a jej pracovnými komisiami, ktoré usmerňujú vývoj základných služieb, cenový vývoj pod.
  2. Zo strany štátnych orgánov sa doposiaľ nenašiel žiadúci prístup k riešeniu problémov základných služieb. Jednoznačné pritom je, že v podmienkach trhovej ekonomiky štát nemôže kryť náklady týchto služieb, nielen pre ich vysoký rozsah, ale hlavne vysokú potenciálnu nehospodárnosť takéhoto prístupu. Súčasne nemožno akceptovať doteraz v zásade extrémne prístupy predchádzajúcej a terajšej vládnej koalície k základným službám.
  3. Predchádzajúca koalícia prakticky len odkladala riešenie tejto problematiky, čím sa v nej ďalej prehlbovali pretrvávajúce rozpornosti. Nevideli sa ani veľmi neefektívne dopady takéhoto postupu. Terajšia koalícia chce uvedené rozpory riešiť všetky vo veľmi krátkych časových lehotách. Postupujú pritom málo premyslene, nevidí sa súhrnný dopad na spotrebiteľov, presadzuje sa rezortizmus a iné skupinové záujmy. Nenachádza sa ani optimálny pomer výdavkov obyvateľstva na riešení našej súčasnej makroekonomickej nerovnováhy. Zo strany vládnych orgánov sa doteraz len v náznakoch hovorí o privatizácií základných služieb a neurobili sa významnejšie praktické kroky týmto smerom. Zároveň chýbajú účinná komunikácia a informačné systémy smerom na občanov ako spotrebiteľov v tejto citlivej sfére, čo zanedbávala aj predchádzajúca vládna koalícia. Výška zvyšovania cien základných služieb je málo spojená s transparentnými kalkuláciami. Viac sa akceptujú návrhy podnikovej sféry. Takýto lavínovitý a neprepojený postup je nedostatočne prepojený na zvyšovanie kvality služieb. Vyvoláva sa tak dojem, že najskôr treba pokryť stratovosť v službách. Potom možno príde na rad zvyšovanie kvality služieb, čo povedie opäť k ich ďalšiemu cenovému zvyšovaniu.
  4. V naznačených súvislostiach treba chápať národnú správu ZSS aj ako podnet na riešenie problémov základných služieb z celospoločenského i rezortného hľadiska. Takýmto spôsobom sa môže zabrániť veľmi negatívnym dopadom na náš sociálno-ekonomický rozvoj. Tento sa môže výrazne prejaviť už v najbližších mesiacoch, lebo väčšina rozhodnutí o zvyšovaní cien základných služieb a o zvyšovaní iných peňažných výdavkov obyvateľšstva sa prijala s účinnosťou od 1. júla 1999. Do popredia preto musí vystúpiť navrhovanie podnetov pre kompenzáciu zvyšovania cien alebo príspevkov do odvodových a poistných fondov, ktoré neúmerné zaťažujú objem a štruktúru peňažných výdavkov obyvateľstva.
  5. Na uvedenom vecnom základe chce ZSS rozvíjať aj svoje lobby stratégie. Najskôr pôjde o predloženie národnej správy na rokovanie Rady pre spotrebiteľskú politiku SR. Následne sa mienia využiť väzby a lobbying na národnú radu, štátne orgány a tripartitu. V súlade s uzavretou dohodou o vzájomnej spolupráci sa národná správa poskytne aj vedeniu Konfederácie odborových zväzov SR. Združenie mieni zároveň spolupracovať respektíve vstupovať do profesných a záujmových neštátnych (mimovládnych) zoskupení, aby sa presadili stanoviská a opatrenia, ktoré prispejú k účinnej ochrane spotrebiteľov. Problematika základných služieb sa bude zaraďovať aj do pravidelných tlačových podujatí združenia a do jej stáleho mediálneho servisu. Prirodzene, že ťažisko bude predovšetkým vo vlastných ďalších aktivitách ZSS.
  6. Združenie predovšetkým zvýši informačnú, publikačnú a poradenskú činnosť pre spotrebiteľov. Rozšíri svoju analyticko-poznávaciu činnosť a chce zabezpečovať hlbšie štruktúrovaný monitoring spotrebiteľských cien tovarov dennej potreby a základných služieb. Zintenzívni a rozšíri poradenskú činnosť vo vlastných spotrebiteľských centrách pre ekonomicky slabšie, sociálne závislé a rizikové skupiny spotrebiteľov. V rámci už fungujúcej Infotéky ZSS, samoobslužného informačného spotrebiteľského systému, bude rozširovať jeho informačný katalóg Energia a verejné služby a katalóg Verejné a súkromné služby. Do katalógov sa budú operatívne zaraďovať aj tie aspekty základných služieb, ktoré výrazne pôsobia na životnú úroveň obyvateľstva. Využívajúc svoju medzinárodnú spoluprácu bude skúmať výstupy z analýz spotrebiteľského správania a z kvalitatívnych spotrebiteľských výskumov, na ktorých sa zúčastňuje aj ZSS. Upozorní zároveň na nebezpečenstvo deformácií a nerovnovážny vývoj v tradičných spotrebiteľských postojoch, aby sa negatívne neodrážali v kvalite života občanov ako spotrebiteľov.
  7. Prezentované i ďalšie zámery združenia závisia vo veľkej miere od účinnej legislatívy na ochranu spotrebiteľa, čo možno dokumentovať na príklade vybavovania spotrebiteľských reklamácií (zmierovacieho konanie). Od 1.7.1998 platí novelizácia zákona na ochranu spotrebiteľa, ktorý sa v dvoch ustanoveniach týka vybavovania spotrebiteľských reklamácií. Vo svojom konečnom dôsledku obidve posilujú aj postavenie spotrebiteľských organizácií. V prvom prípade treba na spotrebiteľskú reklamáciu reagovať do stanovenej lehoty (30 dní). Pokiaľ sa tak nestane, reklamácia sa považuje za opodstatnenú. Podľa doterajších skúseností zo spotrebiteľských centier Združenia slovenských spotrebiteľov sa teraz prakticky vždy reaguje na spotrebiteľskú reklamáciu v zákonom stanovenom čase. Inou vecou je, že tento postup býva často len formálny. Prevláda snaha rôznym spôsobom komplikovať vybavovanie spotrebiteľských reklamácií. Podľa druhého ustanovenia môžu spotrebiteľské organizácie vstupovať do riešenia mimosúdnych sporov. K tomu je však potrebné mať súhlas obidvoch zmluvných strán a riešenie sporov je na bezplatnom základe. V praxi sa to prejavilo na zvýšení počtu reklamovaných prípadov a z časti sa darí vybavovať pozitívne reklamácie mimosúdnou cestou. k tomu je nevyhnutné mať v spotrebiteľských centrách dobrých právnych poradcov. Poznatky a výsledky z riešenia mimosúdnych reklamácií, ale aj zo súdnych prípadov, majú aj širšie využitie. Ako podklady napr. pre intervencie v národnej rade (parlamente), majú aj spätné väzby. Naznačený príklad ukazuje, akým spôsobom je možné smerovať spotrebiteľskú legislatívu, aby sa do nej mohli viac aktívne zapájať tiež spotrebiteľské organizácie. V prípade základných služieb môže ísť o skutočne veľmi osožnú aktivitu.